"White rose"

1.Oceánová modrá

Stála som pod dreveným prístrečkom,ktorého z každej strany lemovali dlhé pásy čerstvo vysadených ruží. Držala som v rukách krištáľovo čistý pohár jahodového virgin punchu a do podpätkov sa jej zarývala vlhký mach,ktorý vytrčal ponad kamene,ktoré boli povkladané do matnej podlahy.V duchu som si postevovala You od The pretty rockless a želala si aby mohla byť aspon v trošku vyhovujúcej spoločnosti jej vekovej generácie.Všade okolo mňa stáli dlháni s rôznymi odtieňmi tých najlepších značkových košiel v našej krajine,bľabotajúcich okolo družičiek a tých najrôznejších jedál. Na opačnej strane uličky stáli ženy s krásnymi šatami v ktorých jasne prevládali dledé odtiene jazmínu. Usúdila som že sú to hlavné družičky. O niečo dalej,stáli dámy s rôznymi šatami či sukňami a vyzerali veľmi galantne.S pomedzi davu dlháňou s kravatami a žien so šatami s prestížnych módnych časopisov,vytrčal výrazne jeden chlapec s pekne upravenými vlasami dohora a s oceánovo modrou kravatou,ktorá sa až priveľmi hodila ku krátnej bielej elegantnej veste. Doteraz som si ho tu nevšimla nebyť svetlého odtieňu modrého tónu na jeho košli. Stála som a civeľa najprv na všetky farebné ozdoby na stoloch pripomínajúce malé labute,no neskôr sa zahľadela na prostredie exteriéru okolo malej haly určenej na tanec. Jediné na čom som v tú chvílu mohla pomyslieť boli tie nádherné ruže. Fascinovali ma až na toľko,že som sa neubránila a vplížila som sa do záhradky aby som sa mohla pokochať tými nádherami.Prišla som na druhý kraj záhrady a videla som tie veľké pásy kríkov,na ktorých rástli masy ruží. Bola to kombinácia červenej a žltej. Na druhom páse vzadu pri staršej budove som zbadala další pás tentoraz v kombinácii s jasnou modrou a čistou bielou. "Bingo" povedala som si v duchu. Milujem biele ruže už od jakživa,dávajú mi nádej. A tá očarujúca modrá,z nej som nevedela strhnúť oči.Ako som pozerala na končiacu sa nádheru na vrchole kríka zbadala som obdaleč niečo ako vežu. Ano,bola to veža. Vyzerala starodávne a pritom upravene. Popri nej stáli další svadobčania,ktorý mali na sebe veselé kombinácie biela žltá. Museli to byť svadobčania.Predomnou stáli skupinky ludí,ktorý sa rozprávali o tých najpodivnejších veciach a vizerali akoby ich okolie a svet v ňom ani nezaujímal.Nezaujímali ani mňa. Jediné čo ma zaujímalo bola tá veža. Chcela som sa ísť pozrieť zblízka a tak som musela prejsť tým davom tak som si našla tú najľahšiu cestu ako sa dostať priamo na cestičku pred vežou.Neustále som sa pozerala na vežu a popritom sa mi opätok lodičky dostal medzi mach a kameň pričom som hned na to stupila a našťastie ma pri páde zabrzdilo rameno bielej košele.Snažila som sa zorientovať a popri tom som takmer prehliadla tvár muža,o ktorého som sa opierala.Ospravedlňujúcky som sa mu zahľadela na farbu jeho kravaty,ktorá mi bola svetlomodrej farby a on sa mi zmätene pozeral priamo do očí. Potom som sa zdvihla opäť na vlastnú váhu a povedala som " Prepáč. Nedávala som pozor kam šliapem. Je mi to ľúto. Si v poriadku? " Pozeral sa mi opäť vystrašene do očí a snažil sa dostať späť na zem "Hej,som okej a čo ty? Si v pohode?" povedal jemným tónom." Ano myslím že hej. Nehnevaj sa na mňa" nasadila som opať svoj ospravedlňujúci tón."Nie,nie to sa stáva.Si jedna z hostí?" spýtal sa ma a vtedy som si všimla jeho krásnu fabru očí,ladila s jeho košelou. Bledá modrá na jeho košeli bola podobná s farbou jeho očí. Boli také kúzelné že si ihned získali moju pozornosť a celkom som zabudla na okolitý svet,ba na farbu jeho očí."Ano som neter ženícha,a ty?" reagoval priveľmi spontánne na pritom tak elegantne že som nevedela určiť jeho priame pocity."Hej.Som nevestin bratranec,som tu spolu s rodinou" povedal nežne."To je skvelé." povedala som a skývala som nadšenie."Mierila si niekam ked si tadialto frčala až si zakopla? Nerád by som ťa tu totiž zdržoval"  povedal so štipkou ľútosti v hlase. "No popravde,mierila som k tamtej veži. Nevedela som čo to je,ale chcela som to preskúmať trošku bližšie" ukazovala som na vežu za ním. "Aha.Vizerá starodávne a celkom pekne.Nerád ťa zdržujem,takže urob čo musíš" pootočil sa aby vežu uvidel a povedal s nadšeným tónom. "Hej vizerá veľmi zaujímavo,preto ma tak nadchla.Idem teda tam." schcela som jeho jemným tónom zapôsobiť na jeho city a zdá sa,že to vyšlo."Som John,teší ma" povedal a len čo vetu dokončil,chytil ma za ľavú ruku a poobozkal mi ohnuté prsty,zavesené na jeho dlani. Ako sa načiahol po moju ruku,zacítila som krásnu vôňu očarujúceho mužského parfúmu uvoľňujúca sa spod jeho bielej vesty.Pri jeho bozku som sa naňho pousmiala,čím som mu chcela ukázať ako mi jeho čin lichotí."Ja som Kate,teší ma"povedala som zdvorilo. On spravil to isté a šibalsky pokrčil hornú peru." Tak zatiaľ" povedal a uoľnil mi cestu,ktorú lemovali kamienky na ceste."Maj sa" povedala som nežne a vyaprila som sa na ceste,ktoré viedla cez záhradu priamo k veži,upínajcej sa vedľa svadobného komplexu.

2.Intuícia?

Kráčala som po kamennej ceste,ktorá viedla k veži popri svadobnému komplexu. Pár ľudí nehybne postávalo pred komplexom a zbadala som muža s károvanou kravatou,ktorý nosil ženám sklenené poháriky drahého šampanského. Žany zrejme rozoberali tématikou tureckých telenoviel,ktoé nedávno dávali v televízii a hádali sa o tom,ktorý je lepší. Tak toto by som mohla vynechať. Neustále som kráčala po dokonale upravenej ceste,ktorá zrejme nedávno absolvovala rekonštrukciu, no zazrela som na upínajúcu sa vežu na konci chodníka a uvedomila som si,že tak ako bol dokonale upravený chodník tak by rovankú rekonštrukciu potrebovala aj veža,ktorá bola ladne upravená no zdalo sa že omietky aj všetko stardodávne má slúžiť na účel dokonalej stavby. Vizerala naozaj krásne,ako z nejakého storočia za čias princezien. Kráčala som a onedlho som sa ocitla stáť prd samotnou vežou. Z blízka vizerala ešte krajšie a upravenejšie. Bolo presne vidieť všetky kontúry a bola vidieť prezdobenosť stien,ktoré sa z dialky nedali dobre pozorovať. Teraz boli vidieť perfektne. Okraj veže zdobili dve vsadené rýmsy vytvorené so starého kameňa,ktoré boli vsadené do niečoho čo malo pripomnať dvere? Skutočne. Boli to dvere,avšak tie z kameňa neboli. Boli z jantárové dreva,ktoré vizerali maximálne upravené,na spôsob celej veže. Boli v ňom vidieť výčnelky po skutočne dobre odvedenej práci s drevom. Na dveroch,kde obvykle býba kľučka,bola na prekvapenie naozaj kľučka. Bola tmavá kovová a pri pohľade na jej odlesk som zbadala jasnú sulietu seba samej. To bol znak,že dvere sú zachovalé a zapadajúku zvyšku veže. Chvíľu som civela na kľučku a očami som ju zatláčala smerom von,aby sa dvere mohli otvoriť. Uvedomila som si že chcem dvere otvoriť a pozrieť sa dnu . Znova som si zdola prezrela hornú časť veže a zbadala som niečo čo sa zdalo akoby mi celý čas unikalo priamo z pred očí. Bol tam balkón. Skutočný - princeznovský s rovnakou klenbou ako mali rýmsy do ktorých boli vsadené jantárové dvere. Bolo to niečo čo som v živote nevidela. Nič také ako toto. Nikdy. Bolo to nádherné. Tá predstava že by som sa dostala na balkón mi brala všetku skromnosť a bojazlivosť. Pozrela som sa za seba,pre prípad žeby ma niekto pozoroval. Vzduch čistý. Teraz už len nádych a stlačiť kľučku. Kľučka sa pod váhou mojej ruky posunula smerom nadol,čo znamenalo že ováram dvere. Dvere išli otvoriť pomerne ľahko, na to koľkú váhu by som odhadovala na ťažké matné dvere. Dvere sa zľahka otvorili a zacítila som vôňu prachu a vzduch bol celkom znesiteľný no to koľko prachu tam bolo. Načiahla som hlavu do verí aby som zbadala čo sa vo vnútri nachádza. Bola tam ulička ktorá viedla ku špirálovitému schodisku.Na to že je to uzavretá miestnosť tam bolo dostatok svtela,aby som si videla pod nohy kam stúpam. Svetlo zrejme vychádzalo z vrchu,kedže navôkol boli samé steny s kameňmi :) Vnútrajšom vizeral rovnako ako vonkajšok. Samé kamene a steny. Vklzla som dovnútra chodby a privrela som za sebou dvere ale iba jemne aby sa dali znova otvoriť. Prešla som okolo sien s kameňmi a kráčala som dalej v uličke až kým som neprišla k svetlom osvietených schodov. Naozaj vyzerali ako špirála. Boli trochu úzke a boli z kameňa.Pozrela som sa kde končia a bolo mi jasné že prejdem iba niekoľko metrov zo 10 či 12 a som na vrchole veže. A dostanem sa ku svetlu. To bola jediná priorita.Postúpila som na prvý schod a zistila som stabilitu. Sú stabilné. Majú svoje základy aj ked vyzerajú staro ale moderne. Postupne som šliapala po schodoch stále vyššie a vyššie až som sa dostala na posledný schod,ktorý bol osvetlený najviac zo všetkých. Pomaly som sa rozhľadeľa. Bolo to ťažké pretože lúče slnka mi ostro svietili do očí a trvalo chvíľku kým som sa opať rozhľadela. Uvidela som vstupnú rýmsu a za rímskou svietili letné slnečné lúče.Bola som na okraji balkóna. Kráčala som stále dalej a chcela som sa dostať až ku zábradliu balkóna aby som sa mohla pokocha prípadným výhľadom.Prešla som pomedzi rýmsu a dlážkou balkona. Oprela som sa o zábradlie,ktoré lemovali špirálovité rúrky pripomínajúce ružové kríky taktiež v špirálovitých tvaroch. Zahladela som sa a naozaj. Bolli to malé ruže a bolo ich všade dosť. Na celej rýmse zábradlia. Boli nádherné. Presne ako tie živé,ktoré som ochvílku uvidela vedľa seba,tie ktoré som tam vášnivo obdivovala zdola. Bola to jasná modrá v kombinácii s čistou bielou. Taká niečo som ešte nevidela,odtrhla som sa od krásnych ruží a pozrela som sa na výhľad,zbadala som stôl s tortami a uvidela som aj svadobnú na ktorej stáli malé figúrky ženícha a nevesty vedľa seba. Pripadali mi odtiaľto ako zmenšenini. Boli rozkošné. Uvidela som aj drevený prístrešok nad ktorým som predchvíľou stála a nemohla som uveriť že stojím na princeznovskom balkone. Zbadala som aj chodník a aj miesto kde stála hrstka svadobčanov ž tradične s krištálovými pohármi drahého vína,kde som sa predtým stretla s Johnom."Podte svadobčania, nevesta so ženíchom už čakaj na vašu drahú spoločnosť pri oddávaní. Podte dovnútra,všetko je už nachystané" zvolala zarzu jedna z hlavných družičiek s ružovými šatami ako Barbie od Mattela a usmerňovala rukou smer,kam sa majú svadobčania vydať. Zmyslela som si že by som mala ísť,aby som nezmeškala obrad,nie z mojej nadšenosti,ale skôr so slušnosti. Už-už som bola na odchode,no zarzu som sa zvrtla na opätku a pripomenula som si že sa musím ešte raz - možno naposledy, pokochať krásnym výhľadom.Prešla som očami ponad strechu , chodník, dlaždice, kríky,špirály s ružami a nakoniec na uponáhľaných svadobčanov. No v tom som zazrela niečijú tvár vykúkajúcu spoza davu,ktorá sa pozerá hore presne na moju tvár. Tá oceánovo modrá košeľa vykúkala spoza roztomilej tváre Johna. Pozeral sa smerom na mňa a pred tvár si dal ruku aby lepšie zaostril proti jasnému slnku. Sledovala som jeho prekvapenú reakciu. Najprv sa mu tvár zmenila do údivu a potom sa zasmial lyšiacky ako pri prvom stretnutí. Usmial sa a vyceril jeho krásne biele zuby. Zrazu sa pohol a prekľučkoval pomedzi rútiaci sa dav do svadobného boxu. Takmer bežal a potom sa ocitol na uličke s kameňmi,ktorá viedla do veže. " No tak čo Júlia,budeš sa musieť poponáhľať inak zmeškáš obrad a som si istý že niekto sa určite nájde,kto našu neprítomnosť objaví. " Povedal a na tvári som cítila začínajúci pýr na bielych lícach. Už som vedela že nie sú sneho-biele ale v okamžiku ako vyslovil vetu nabrali jasno červenú farbu.

3.Sing Along

Potom čo som uvidela Johnovu prekvapenú tvár zhora balkónu som si vedomila jeho pravdivé slová,no zatial mi bolo blbé odísť od jeho tvár bez toho aby dostal odpoved. "Už idem Rómeo" nahla som sa cez lem jednej z ruží a zakričala som,pričom som sa usmievala od ucho k uchu až to bolo neprirodzené a pritom šibalské."Čakám ťa tu,nikam neuteč" povedal taktiež s veľkým pobavením až mi to prišlo ako irónia. Pousmiala som sa cez ľavý kútik pier a utekala som po osvetlených schodoch,ktoré dolu strácali svoj jas zo slnka. Prišla som k uličke a nasledovala som jej rysy,aby som sa dostala k jantárovým dverám. Boli až na samom konci dlhej chodby,ktorá mi predtým tak dlhá nepripadala no ukázalo sa,že mohla mať okolo 15 metrov.Prišla som na koiec chodby a tam ma vítali už dobre známe dvere jantárovej farby :) Hľadala som v tej polo-tme kľučke a ked som ju konečne stisla,nadýchla som sa a začala rozmýšľať ako bude prebiehať rozhovor s Johnom. Hovorí sa že s najlešími priateľmi by sme nemali premýšľať o čom sa budeme rozmýšľať. Celkom som usúdila,že je na tom niečo pravdy. No ked je reč o chalanoch,všetky pravidlá sa strácajú. Je to moje pravidlo,ktorého sa rada držím. Všetky pravidlá okrem jedného, nepriateľov si drž blízko,chalana ešte bližšie. Stisla som kovovú kľučku a čakala že ma pred dverami uvíta oceánová košeľa s krásnym letným úsmevom. Dvere sa pomali otvorili a pred nimi,na kamennej cestičke stál John s dokonalým úsmevom. Pozrel smerom na mňa a ja som zase zacítila jeho oči na mojich a červený pýr na mojich lícach.John sa zasmial. "Bola si v tej veži,na balkóne? To nemyslíš vážne. Ako ťa tam napadlo ísť." spýtal sa nechápavo John. " Vieš,hovorila som ti že idem k veži a tam som tu stála a zbadala som ten balkón a tieto dvere. Som jena z tých,ktoré milujú dobrodružstvo a som taktiež veľmi zvedavá,tak som si túto príležitosť nemohla nechať ujsť" povedala som a snažila som sa zakryť nervozitu pokojným tónom. Zdá sa,že to vyšlo." Aha,tak to som o tebe netušil. ked som ťa púšťal cez ten dav,nevedel som že sa chceš doslova vyškriabať na tú najvyššiu vežu tu,široko daleko" povedal a mierne sa smial."Tak vidíš,aj takýto exoti existujú.Ako som ja " povedala som s väčším nadšením. "Tak fajn,som rád že poznám aj takého exota ako si ty,len mám pocit,že ak tu budeme takto premýšlať o tvojich exotických kúskoch,prídeme o obrad. Pozri,už je vonku len pár ľudí." ukázal smerom k skleneným dverám, na ktorých boli veľké masy najrôznejších kvetov. Naj jednom páse boli ružové ruže a na druhom boli tmavo-modré nevädze. Boli nádherné. Tie farby so sebou dokonale ladili a ladili aj ku zvyšku svadobného komplexu."Okej,už by sme vážne mali ísť,lebo o to prídeme." povedala som jemne a stlačila som kľučku od dverí, aby som ich zavrela. Kľučka sa opäť zabuchla a ja som začala kráčať pri Johnovi k masách ruží na dverách boxu. John išiel jemným a pritom veľmi elegantným krokom,ktorý nebol tipický pre chlapcov v jeho veku. Páčilo sa mi to. Ja som jeho krok ladne nasledovala a snažila som sa neustále pousmievať aby si John všimol moje nadšenie z jeho prítomnosti. Nemusela som sa nažiť,pretože to nejakých spôsobom,šlo samo. Dorazili sme pred dvere s ružami. Boli naozaj nádherné a rovnako krásne ako vizerali aj voňali. S Johnom sme sa dostali pred poslednú skupinku hosťou,ktorý sa predierali pomedzi dav,aby sa im ušlo to najlepšie miesto na sledovanie obradu. Počas obradu som neustále poškulovala na Johnovu košelu a na jedo dokonalé črty tváre. Ver či never,boli naozaj dokonalé. John sa na mňa cez obrad pravidelne usmieval a po chvíly sa spýtal "Ty nie si družička? Tvoje šaty tak naozaj vizerajú.Nie žeby,som na ne hladel neustále,alebo čo,len mi tak pripadajú" opäť sa lišiacky usmial a ja som mu dlhý úsmev opätovala. "Oh,nie. Družička nie som. Som neter ženícha.Je to môj ujo. Nie neboj sa viem že na ne neustále nehladíš" zasmiala som sa."Aha. Moja mama je zase najlepšou priateľkou nevesty. Stojí tamto za tým veľkým mužom s károvanou košľou" prešiel očami po miestnosti a ukázal mi nenápadne muža s károvanou košelou. Za ním stále pomerne mladá blondýnka s krémovými šatami na bokoch jej stáli pramienky ružičiek. Tie šaty boli elegantné a zároveň tie najkrajšie aké som na tejto svadbe zatial videla." Aha. Máš peknú mamu, a jej šaty sú také krásne" povedala som s neskývaným nadšením nad jeho mamou. " Ano je naozaj pekná" povedal. Obrad prebehol skvele.Už sú svoji. Majú pred sebou nádherný život. S kopou detí obletujúcimi v záhrade s čerstvou zelenou trávou. Bodaj by som aj ja niekedy mohla mať muža s ktorým by som zažila krásny život. Toto sú sny takmer každej mladej ženy. A niektorým sa to napodiv aj splní.Predomnou sa po obrade začali postupne riediť ľudia a všetci sa začali usádzať na stoličky k dokonale upraveným stolom v bočnej miestnosti,ktorá bola dalším boxom v komplexe."Mali by sme sa ísť pousádzať" povedala som pokojným tónom." Máš pravdu asi idem nájsť mamu,tak neskôr sa možno vidíme nie?" povedal jemne a bol na odchode." Snád áno,idem aj aj nájsť našich,zatial ahoj" povedala som s nadšením a rozhiadala som sa po rodičoch."Hej. Určite.Zatiaľ sa maj" povedal s jeho dokonalým úsmevom a vytratil sa pomedzi dav svadobčanov. Zachvíľu som našla mamu a otca. Už sedeli na miesach a hľadali ma. Sadla som si vedľa nich a obdivovala som dalej dokonalé oranžové stoly s bielimi pásmy látky,ktoré slúžili na ozdbou. Bolo tam veľa jedla a tie najdrahšie značky vín a iného alkoholu. Tak to bude hostina. Dalej som sa porozhliadla po miestnosti v tvare obdlžnika. Boli tam dva široké pásy stolov a stoličiek. Miestnosť bola vyzdobená kvetmi jedného druhu- ruží. Boli v kveináčoch a zopár ruží sa nachádzalo aj na výzdobe. Bol to hotový raj ruží. Na stene ktorú som mala oproti seba,vyseli pásy ruží iba bielej farby.Moje obľúbené! Na dalšej stene sa nachádzali pásy modrých ruží skombinované s tmavou modrou. To bola moja obľúbená kombinácia farieb. Neexsituje nič krajšie ako modrá s bielou. Boli také nádherné.Ked čašníci podali na stoly daľšie skvelé receptúry tých najrôznejších a predpokladám že aj najdrahších jedál v celom štát,hrstka ludí pri našom páse stolov si brala každé jedno jedlo a tlačili ho do sbea ako na bežiacom páse.Po skvelom obede prišiel rad na 1.tanec večera. Samozrejme ženích a nevesta. Nevesta. Mala na sebe dlhé na konci naberané šaty s dlhou vlečkou s hodvábu. Aj celé šaty vyzerali ako z hodvábnej látky,no najkrajšie boli detailné ozdoby,upínajúce sa na ľavom boku bedra šiat. Boli krásne a pôsobili ako inak draho. Po tanci,nasledovala slobodná volenka. To nie je časť pre mňa,tak som si ako zvyčajne sadla a pozorovala páry tancujúce vášnivé tance na parkete.V tom ma z mojich snov prerušila mama a oznámila mi že v boxe A,čo bola druhá časť tejto meistnosti je karaoke a že sú tam netanečníci,ktorý si chcú vyskúšať karaoke. Sú tam menšie reproduktory,takže spev do tejto miestnosti počuť nebude a doteraz nič z ich spevu k nám ani neprenikalo. Karaoke? To znie,fajn. Nespievam aj ked je to už od malička mojim snov,na moju veľkú kariéru to zatiaľ nevizerá. Ale tá zábava. Tak to je moje. Určite je to lepší program ako pozerať sa na vykrúcajúcich sa starých mládencov na parkete ked už majú čo-to povypíjané. Vstala som a odsunula stoličku na pôvodné miesto. Predierala som sa cez dav rozvášnených tanečných trosiek,mysliacich si že sú Kráľmi večera. Išla som okolo krásne vizdobených stien komplexu ked som zbadala veľkým písmenom označenie boxu A. Bola tam niečo ako minuopona červenej priesvitnej látky. Pripadalo mi to ako box v jednej z nočných barov. Ale nebolo to tak. Vošla som cez červenú priesvitnú oponu a uvidela som Diskoguľu odrážajúcu farebné svetelné fľaky po všetkých stenách,pričom sa fľaky neutále točili čo znamená, že sa neustále premiestňovali na pravobok.Na menšom pódium sa krčili jeden chlapec s tmavým sakom a bledou kravatou a vedľa neho stálo dievča,ktoré bojazlivo zvieralo v pravej ruke mikrofon a pohupkávalo si do melodie piesne. Nebolo niaký kvalitný speváci,ale celkom ich spev ušiel. V boxe som an obidvoch stranách zbadala gauče ktoré boli upravneé na reštauráciový spôsob. Boli bledej farby a boli z kože. Na pravje strane sa krčilo zapár dievčat a dvomi chlapcami. Boli o niečo starší ako ja a mali výborný vkus. Rozprávali sa o rôznych veciach a tliaskami dvojici spevákov na podium. Na ľavej strane boli samí chalani a medzi chalanmi som z ničoho zbadala modrú košeľu. Oceánovú. Bol to John v super nálade rozprávajúci sa s chalanmi a pospevujúcich si smiešne pieseň We are the champions od Queen. Bol na nich skvelý pohľad a hned bolo vidieť,že sa skvele bavia. To ma tešilo. Už-už som si hľadala miesto kam sa posadím no v tom na mňa ukázal DJ a povedal "Dievča v modrých šatách,vitaj! Aby sme ti dokázali ako si tvoju návštevu boxu vážime,máš tú česť si ich zaspievať karaoke.No máš taktiež aj jedinečnú možnosť si niekoho vybrať do páru,teraz máme karaoke Duetov." Povedal DJ a ako som sa snažila som sa zorientovať zo šoku,ktorý mi chalan v bielej košeli práve spravil. v tom som si taktiež uvedomila že sa na mňa všetky oči v miestnosti pozerajú. Všetky do jedného som ich cítila na mojej tvári.Trapas! " Nie,nie, dakuje,prišla som sa sem len zabaviť,žiadny spev" povedala som vysmiatemu DJ ovi."Kate? To je prekvapenie,som rád že ťa tu vidím a že si sa k nám pridala" povedal odrazu John a jeho tvár vizerala nesmierne priateľsky. Hlavou som pokývala a naznačila mu svoj pozdrav no všetka moja snaha sa teraz sústredovala tvárou v tvár usmiatemu DJ-ovi."No tak,nemusíš sa hambiť.Je to karaoke.Nikto tu nevie spievať ako hviezda. A to som sa vás nechcel dotknúť. Tak pod nie je sa čoho báť. Vieš,obávam sa že teraz ked si v takomto kruhu,inú možnosť ani nemáš" opäť sa zasmial a jeho úsmev ma začínal desiť.To nie len to nie.Nenúťte ma výjsť na podium a spievať. Prosím! Ale tie oči všetkých len potvrdili DJ-ovu teoriu a o zvrátenom osude. Už som vedela že spevu som nevyhnem,tak som prešla okolo sedačiek smerom k minipodium. Prekročila som prah medzi podiom a zemou a vyštvreala som sa na podium."Ale ja neozaj neviem spievať" neustále som sa bránila stojac pri natešenom DJ-ovi,no bolo mi jasné že moje slová sú už zbytočné."To je v poriadku,slečinka.Prezradíš nám svoje meno,kráska?" spýtal sa ma DJ,ktorý stál už celkom blízko pri mne." Kate" povedala som nesmelo. " Takže Kate,dnes máš jedinečnú možnosť vybrať si niekeho s týchto milých tvárí k duetu s tebou. Prezrad nám koho si si vybrala." spýtavo na mňa hladel DJ a pomaly šiel po mikrofon.Zmätene som sa rozhladela po miestnosti a spýtavo som hladela na všeky tie znepokojené tváre,zrejme mojou prítomnosťou a obavou o ich výber do duetu.Kto iný okrem Johna? Musí to byť on,nikto iný nie."Chapec s modrou kravatou" povedala som a uprene som hľadela na jeho zmätený výraz. Ale napodiv sa tváril až priveľmi milo a žiadne obavy som z neho necítila,ked tak,možno veľmi malé."Skevlý výber.Chlapec s modrou kravatou,prosím príd k nám na podium na tvoj skvelý duet s Kate. Potlesk pre neho,vážení" dopovedal DJ a potom som zbadala sko bujarým potleskom prechádza chudák John,ktorého som poctila mojím výberom na môj duet.John prechádzal okolo kožených sedačiek s rovnakou eleganciou ako ked sme boli vonku spolu. Vyškriabal sa na minipodium vedlľa mňa a pozrel sa na mne už mierne znepokojenejších výrazom no nestrácal svoj oprimizmus."Takže,chlapec v modrej kravate,aké je vaše meno" povedal DJ držiaci v ruke 2 mikrofóny určené pre nás." John" povedala a ja som s nemým úžasom počúvala jeho zamatový hlas." Tak fajn decká,aký bude váš song?" pozrel na nás a čakal na našu odpoved. " Mohli by sme skúsiť Get what you give od New Radicals. Je to moja obľúbená pieseň!"Jasne že áno" povedala som s radosťou a pousmiala som sa. "Tak fajn" povedal nežne a usmial sa. Pošuškal to DJ-ovi a ten začal pieseň hľadať v svojom notebooku. Stála som na minipodium v svadobnom komplexe,v boxe A a na stenách boxu svietili žlto ružové nápisy hrubými písmenami "Sing Along- Karaoke" a ja som hladela na pár divákoch ,ktorý sa práve pozerali na moju tvár plnú obáv.Len nech to nepokazím,Len nech to nepokazím. Opakovala som si v hlave a pozrela som sa po poslednom raze na Johna.Mal mierne nervózny výraz v tváre,ktorý mu bol rozhodne menej vidieť,ako optimistický pohľad s krásnym úsmevom. Pozrel sa na ma a ja som v tú chvíľu nechcela vymeniť,za žiadnu inú. Uprel na mňa lišiacky pohľad,nadvihol pravé obočie,vyceril krásne biele zuby a jeho lícke jamky sa mu prehlbovali. Nech táto chvíľa nikdy neskončí.No,predomnou bola ťažká úloha zaspievať New Radicals s Johnom a na iné myšlienky som v tú chvíľu nemala myslieť.Teraz bola moja chvíľa. Je to moje prvé karaoke pre verejnosťou a všetky tie hlúpe chvíle strávené v izbe škriekaním známych piesní prídu teraz na verejnosť. Modlím sa za to,aby to neboli hlúpe chvíle a škriekajúci hlas.Len to a nič iné. Chvíľa s Johnom.

4. Výčitky?

Úvodná zvučka piesne od New Radicals sa rozoznela a ja som si v tú chvíľu uvedomila,že nám začína naša pieseň. Stála som na pódium vedľa Johna a dúfala,že to nebude žiaden trapas. Cítila som vlhký pot na dlaniach rúk a snažila som sa rozpamätať si text piesne,ktorú som si kedysi v kuse pospevovala. Na malom monitore pred nami,určenom na premietanie textu,ktorý som mala zaspievať ochvíľu som videla 4 bodky signalizujúce začiatok textu. Pod ním boli vysvetlivky,ktorá časť je moja a ktorá Johnova. Farba,ktorou mám  ja označené slová bola tmavej ružovej farby,ktorá miestami prechádzala do fialova. Videteľný znak. Johnova časť bola označná modrou farbou. Ako inak-prirodzene oceánovo modrou. Na tieto náhody by sa dnes večer už dalo zvykať. Prvý mal začať John s odpočítavaním piesne na úvode,ako spievajú New Radicals. Potom nasleduje pomalšia časť,ktorú spieva John. Po jeho časti nastúpim ja a do konca piesne sa naše slohy   ešte pár krát prehodia. Refrény spievame spolu. 3-2-1 Začíname. Johnov spev bol skvelý. Vôbec neznel ako amatér, čo ma trochu vyviedlo z miery,kedže ja nijaké skúsenosti so spevom nemám. Po prvých troch slovách,ktoré John zaspieval sa na mňa opäť krásne usmial a tentoraz do gestikulácie nezabudol zapojiť aj obočie. Pohľadom mi naznačoval,že to nie je ťažké a že mám ísť do toho. Hlavne žiaden strach. Nasledovala moja časť,v ktorej som mala začínala s vyššími tónmi a následne nižšími. Usmiala som sa a začala spievať. Pri prvom tóne som sa pozrela na Johna a pousmiala som sa,aby som naznačila že je medzi nami priateľský vzťah. On mi úsmev opätoval,na čo som reagovala podivnou grimasou kvázi úsmevom. Môj spev nebol lepší ako Johnov,aj ked musím povedať,že som sa veľmi snažila. No nebol to ani môj najhorší výkon. Na stupnici do 10 by som to zhodnotila na 8, kdežto Johnov,by som hodnotila na plných 10. Neskôr nasledovala čas kedy sa mali naše hlasy spojiť a mali sme vytvoriť z našich hlasov duet. John sa mal zaradiť na moju časť pričom ja robím prestávku a spoločne sa vtedy naše hlasy spoja do celku. Prebiehalo to skvele. Neviem,ako smiešne sme museli vyzerať na pódium s tými všetkými grimasami, pohľadmi či úsmevmi, no naše hlasy boli v tej chvíl ako kedy sa hľadali najmenej 1000 rokov. Naše hlasy tvori úžasnú kompozíciu farieb a sama som tomu neverila,no dokonale ladili. V tej chvíli ako sme to s Johnom zistili,sme sa seba potmehúcky pozreli a obom nám doplo,ako naše hlasi spolu skvele ladia. A vtedy sa začal náš kolotoč. Zvyšok piesne,sme v pokoji dospievali s najrôznejšími grimasami,ktoré sme počas nášho vystúpenia strúhali. Blížil sa posledný akord,kedy sme mali spoločne zaspievať vetu "You´ve got a music in you.You".Začínala som ja,hlbokým tónom,ktorý mal neskôr vyústiť do výšky. Naše hlasy spolu tvorili pár,akoby spievali už najmenej 50 rokov spoločne.Ked sme zaspievali posledný akord,John sa pozrel na moju zmätenú tvár." To bolo skvelé. Máš naozaj dobrý hlas,kde si sa naučila tak dobre spievať?" opýtal sa so známym úsmevom. Spievala som si vždy len doma,nikomu som svoj spev nepretrčala pred nos,tak som neverila vlastným ušiam,Johnovým optimistickým slovám na môj spev. " No vieš,ja nespievam na verejnosti vôbec,iba sama pre seba. Nemyslím,že môj hlas je taký dobrý" pousmiala som sa na jemný znak skromnosti a nesúhlasu. Všimol si to." Myslím,že práve tvoj hlas je skvelý. Máš úžasnú farbu. Spievaš? " dokončila som skôr než stihol reagovať. "Robíš si srandu? Spievaš super. Ja určite nie,tak výborne ako ty,ale dakujem. Nemyslím si že mám talent. Teraz som sa len priveľmi snažil,aby ten môj hlas neznel pri tvojom dokonalom,tak amatérski,čo sa mi zrejme priveľmi nepodarilo. Bola si skvelá. " dokončil so smiešnou grimasou na jeho tvári. Už - už som mu chcela jeho komplimenty vyhovoriť,prerušil nás DJ,ktorý smeroval z kúta javiska smerom k nám. Na moje potešenie vyzeral celkom spokojný s našimi hlasmi,samozrejme so známzm úšklebkom na jeho tvári."Prepáčte,že hviezdy ruším,pri ich súkromnom rozhovore,no je čas na dalšie duety,no je krátka priatelia. Poprosím potlesk,pre skvelé výkony našich hrdličiek. Bravo! Je na čase privýtať dalšie nádejné superstar..." poračoval usmiaty DJ,ked sme my s Johnom prechádzali po schodoch smerom ku koženým sedačkám na boku a neregistrovali sme jeho daľšie slová. Boli sme až na toľko očarení  sami sebou,aby sme stihli vnímať okolité hlasy a ľudí. kráčali sme spolu pod jasnými farbami čersvo navoskovanej podlahy na svoje miesta a ked sme prišli pred skupinku dalšých ľudí,John sa na mňa pozrel,naznačujúc otázku" Sadneme si sem?". Ja som mu súhlasne odpovedala kývnutým hlavi zhora dole. Sadli sme si na mäkkú kožennú sedačku v zadnej časti boxu a postili sme sa do reči. "Tak toto bolo super. Ten duet nemal chybu. Všimla si si DJ-a ako vyvaľoval oči nad tvojím spevom. Skvelé!" povedal s veľkým nadšením čo ma neraz prekvapilo. Toľko pozitiviti na jeden večer. Postupne som začínala cítiť pýr na mojich lícach,no snažila som sa to nejako zakriť. "Tak DJ bol ten posledný človek,ktorého som si pri tom strese dokázala povšimnúť. Dakujem,je to od teba milé. Ale aj tak si nemyslí,že to bolo také super,preháňaš,ver mi" pousmiala som sa a ukazovala som naňho prstom,aby mi začal veriť. Bol to nejaký divný znak,nesúhlasu,no zdá sa,že to zabralo. "Tak fajn,bola si ako Britney za mladých čias,len tak si žiarila.Myslím,že by si sa maal spevu venovať,máš talent a nevidím dôvod,prečo ho skrývať v stenách tvojej izby. Chod s tým von,pretože nikdy nevieš,či si sa práve ty nenarodila pod šťastnou hviezdou.Tieto veci,musí však človek zistiť,sám počas svojho života a preto ti to hovorím teraz. Je správny čas" povedal to ako Sheldon z The Big Bang Theory,ked sa snaží vysvetlovať nejaký druh teorie relativity. Vizeral pri tom dosť komicky,no snažila som sa udržať humor v sebe,aby som ho nenaštvala. Ach,moja povaha. "To znie super,budem na to najbližších  hodín myslieť a ked na nejakú hviezdu prídem dám ti vedieť." urobila som menšiu pouza na dramatickejší okamih. "Pri tom vysvelovaní relativity,si vizeral veľmi odmerane. Bol si ako Sheldon z The Big Bang Theory" zasmiala som sa aby mu to skôr prišlo. Toto som ja." Fajn,tak si pri sledovaný tvojej hviezdy,želaj,aby som ťa nezačal volať Penny. A to myslím,vážne,pretože nikdy nevieš kedy príde Sheldon za Penny vysvetliť jej jednu z relativít" zasmial sa" Knock,knock,knock Penny. Poznáš? Tak si dávaj pozor,aby som jedného dňa,ked uvidím že jedna z hviezd je šťastná ,neprišiel k tvojim dverám a nezaklopal na ne" povedal s nadšením a vizeral úžasne skvele s oceánovou kravatou a nežným pohladom." A čo ak,by som chcela by si mi na tie dvere prišiel zaklopať,povedzme za tých 24 hodín a ja by som ti povedala,či som ju už našla" povedala som lišiackym dohodovým tónom. Dopekla Kate,už zase flirtuješ,čo je to s tebou? Už zase sa ozívali hlasy v mojej hlave,no bolo mi to jedno. Bolo to niečo ako intuícia. Musela som to povedať. Vedela som to. Zahladel sa mi úpenlivo do očí a ja som mala zrazu motýle priamo v žalúdku. "Dohodnuté Kate, ty to musíš byť" povedal maximálne isto až prehnane,čo som vyčítala s jeho lišiackej tváre. "Musím byť čo?" odpovedala som celkom zmätene. Rozhľadel sa na mňa,pozrel sa mi do očí a naše oči sa zarovno stretli v jednej línii s tými jeho. " Nedá sa to celkom povedať, musím to urobiť" povedal vážne a predklonil sa predomňa. Bol už celkom blízko a ja som vtedy vedela že to musí znamenať jediné.

5.Neprestávaj

Bol už celkom blízko pri mojej tvári. Nevedela som čo sa stane,presnejšie,vedela som,ale nevedela som aké to bude. Jeho vrchná pera sa dotkla tej mojej a pomali som si uvedomovala čo sa deje. Jeho pery boli sladké. Nemali sladkú chuť,ale v mojej mysli tak chutili. Bolo to pre jeho neskutočné cit k mojim perám. Toľko nežnosti v jednom bozku. Bola som v raji. Alebo som sa tak aspoň cítila. Začal ma bozkávať. Od klasického bozku prešiel až na ten francúzsky ku ktorému,ako je zvykom patril aj jazyk. Nevedela som čo mám spraviť,aby to vyzeralo profesionálnejšie,nie ako hlúpa amatérka. No faktom je,že s tým nemám žiadnu prax. Bála som sa,ale v hlavne mi vravel hlas Lady Gagy so známej piesni "You are born this way,baby",ak ťa chce bude ťa chcieť aj s tvojimi chybami. To je moje heslo. Zostávalo mi len dúfať,že má podobné pocity,ako ja. Jeho ústa sa otvorili ešte o niečo širšie a na mojom podnebí som zacítila jeho jazyk. Bolo to kúzelné. Začal ako prvý,bolo vidieť jeho prax,aspoň pokus o ňu. Bol skvelý. Potom som začala pracovať aj ja,ale úprimne,nešlo mi to,tak skvele ako jemu. Skúsila som. Začal ma bozkávať ešte intenzívnejšie a potom dal ruku na môj pás,tesne pod rebro. Bolo to úžasné. Moje motýle asi mali čo robiť. Moja ruka sa zrazu posunula na jeho chrbát a postupne sa posúvala nahor. Potom sme si dali pauzu. Ako sa naše ústa oddelili od seba pozrela som sa mu do očí a pošepla som mu do ucha ako najlepšie som dokázala "Už chápem čo si tým myslel" povedala som mu čo najromantickejším spôsobom a dúfala som,že som nič nepokazila. Pousmial sa na mňa jeho lišiackym úsmevom,na znak súhlasu. "Myslím si že nepotrebujem šťastnú hviezdu,na to aby som bola naozaj šťastná. Priniesla by len slávu. Ale naozaj šťastná budem,až vtedy ak budem mať toho ktorého mám rada." pozrela som sa úprimne na neho a rovnaká reakcia bola aj u neho. Pobozkal ma na líce,až neskôr som zistila,že to je realita. "Myslíš,že by som ním mohol byť niekto ako som ja?" opýtal sa ma s miernym úsmevom. Stále som bola v oblakoch."Myslím si,že chalan ako ty,má najväčšie predpoklady" pousmiala som sa a hodila som na neho zaľúbené oči. Potešil sa. "Vieš, poviem ti niečo o sebe. Prednedávnom ma opustilo dievča,ktoré som mal rád. Mal som depresie a mal som sa zle. Bolo mi z toho nanič a úprimne,ešte ani dnes som s tým neni úplne vyrovnaný. Neviem,čo mám robiť,ale viem,že ty si jedna z osôb pri ktorej som tú strašnú depresiu nemal. Práve dnes,ked som spieval s tebou to karaoke,bolo mi tak,ako už dávno nie. S tebou,Kate. Konečne,som mal super pocit. Mám ťa rád. Toto som ja. Možno zvonku vyzerám ako záletník,čo strieda baby,ale ja taký nie som. Kate,ver mi,prosím." povedal úprimne až som myslela že budem plakať. Bolo to úprimné. Veľmi úprimné. Ked som hladela so jeho očí,vedela som že mi neklame,o tomto by neklamal. Bolo na ňom vidieť smútok. Určite nie."John,to mi je lúto,vážne. Tie pocity...tak tie mám aj ja. Rovnaké. Asi ťa mám rada." povedala som. Pobozkal ma ešte nežnejšie ako predtým. Zrazu som pocítila ten adrenalín,čo tu stváram a kto všetko sa teraz musí na mňa pozerať,všetky pohľady nalepené na mne. Moja mama. Speváci. DJ. John. Zrazu som si začínala uvedomovať že nie som v sne,ale že sedím nohami na zemi,začínala som si uvedomovať skutočnosť,že som v realite. Tá predstava ma ubíjala. Kvôli Johnovi. Nevedela som čo bude dalej. Čo bude s nami. Odkial je? Budem mať na neho čas? Ja som sa s ním bozkávala. Následky. Zodpovednosť. To ma teraz skúšalo. Ale ja viem,že musím odolať,musím bojovať,za veci,ktoré mám rada. Nikdy neprestávať bojovať. Som The Fighter.
"John,čo bude s nami? Mám na mysli nás dvoch,čo bude dalej? zdalo sa akoby som ho tým vytrhla zo sna,rovnako ako predtým ja."Kate. Zabudla si na zajtra. Penny? Klopanie na tvoje dvere? usmial sa a ja som vedela,že žartuje,len ja som aký istý pocit nemala. "Zajtra? Prídeš? Budem ťa čakať. Dám ti moju adresu. Myslíš,že to bude v poriadku?" všimol si moje starosti a zvážnel. "Jasne,že prídem. Fajn. Myslíš opäť na nás? V tom prípade určite. Budeme v pohode,uvidíš.Všetko bude v najlepšom poriadku." povedal aby ma ukludnil,no nezaberalo to,a ked si to všimol,chytil ma za ruku a obímol ma. Bolo to vrúcne objatie dvoch priateľov,ktorý si navzájom pomáhajú v ťažkých situáciach. Bola tam nádej. Tú som potrebovala najviac. Karty boli teraz vyhodené. Tvárou v tvár? Čo bude? Práve teraz som cítila aj lásku. Láska všetko vyriešili. Musela som si to neustále opakovať,aby som seba uistila,že to tak bude. Verila som v to. Musela som.

Ahojté :) Welcome Summertime ♥

Ahojté,som s5 na blogu :) Dnes by som chcela pridať rubriku *News,kedže som Vám ju už dlho neponúkla. Good Luck ;)
Takže ako 1.novinku by som chcela trochu poinformovať o pesničkách ( novinky ). Iste poznáte mladú talentovanú speváčku,ktorá sa nečakane dostala pod krídla samotnému Justinovi Bieberovi :) Svojím klipom " Call me maybe" ,ktorý je momentálne známy po celom svete upútala Justina natoľko ,že sa spolu s priateľmi  rozhodol "propagovať" jej pieseň,svojím home crazy videom :) Učinkuje v ňom samotný Justin spolu s menami ako Ashley Tisdale či jeho priateľka,speváčka a herečka Selena Gomez,krorú pieseň zaujala na toľko že sa rozhodla spolu s ním propagovať túto pieseň :) Pieseň Call me maybe Vám dnes nechcem predstaviť,kedže ju už dnes skoro nik za novinku nepovažuje :) Naopak predstavím Vám takmer čerstnú pieseň a ešte čerstvejší klip,ktorý táto mladá dáma natočila spolu s úspešnou kapelou " Owl City. Pieseň má názov " Good time" :) Je o lete, priateľoch a všetkom čo týnedžer v lete potrebuje :) Skvelý letný hit.